(3/25) Vesper Dominicae

3. Vesper Dominicae

Mikuláš Schneider-Trnavský: Songs (2014)

Pavol Breslik: Tenor

Róbert Pechanec: Piano

Compose by Mikuláš Schneider-Trnavský

Slzy a úsmevy, Op.25 (Tears and Smiles, Op. 25)

1. Prsteň ("A ring") to a text by Janko Jesenský

2. Pieseň ("A song") Ivan Krasko

3. Vesper Dominicae - Ivan Krasko

4. Letí Havran, Letí ("Fly crow, fly") Svetozár Hurban Vajanský

5. Nôžka ("The little leg") Svetozár Hurban Vajanský

6. Uspávanka ("Lullaby") from the publication Nový Nápev Na Prostonárodné Slová

7. Keď Na Deň Zvoniť Mali ("When in the morning rings the bell") Ivan Krasko

8. Magdaléna - Vladimír Roy

==

Vesper dominicae Slová: Ivan Krasko Tam niekde v diaľke v čierňavých horách  dedinka biela túli sa k zemi  pokojná, tichá.  V nej starodávne  vážneho vzhľadu  si domy čušia. Z tých v jednom iste  ustarostená  matička moja  samotná sedí pri starom stole.  Kostnatou rukou  podpiera čelo  vráskami zryté  – starostí tiene  vždy sedia na ňom:  tak som ho vídal od mala svojho Tranoscius má  pootvorený – mosadzné sponky,  hladené hmatom  pradedov ešte,  matno sa lisnú v prípozdnom svetle. Posledný na list sa díva, díva sa, díva. Tam naznačené  je ťažkou rukou:  „Pán Bůh požehnal  nám syna, kterýž...“ –  až dobré oči slzami skropia  zažltlé listy...  Však stará kniha,  čo rozplakala,  matičku moju  utíši zase: už spieva mäkkým,  tenuškým hlasom:  „Den nedělní se  skonává, chválmež...“  A súmrak padá  vždy väčší, hustší a súmrak padá  v izbietku malú. A pokoj sadne  pomaly, tíško na sivú hlavu  matičky mojej.

Vesper dominicae Words: Ivan Krasko Somewhere over there in the distance in the dusky hills a white hamlet nestles to the earth, peaceful and quiet. The houses there, with an ancient seriousness, are silent. In one of them surely my careworn mother sits alone by the old table. Her bony hand props a brow engraved with wrinkles, where the shadows of care have always sat: Thus have I seen it from my childhood days. She has Tranoscius open: the brass clasps smoothed by the touch of ancestors, gleam dully still in twilight; she gazes at the last page, gazes, gazes. The words are marked there, with a heavy hand: "The Lord God blessed us with a son, who...", and those good eyes sprinkle the yellowed leaves with tears. But the old book that made her weep calms my mother again. With soft thin voice she sings: "The Sabbath Day is ending, let us praise..." And twilight falls ever deeper and dense and twilight falls in the little narrow room and peace settles slowly and silently on my mother's grey head.

===

English translations of the Slovak lyrics: John Minahane

The lyrics are from the booklet of "Songs" CD.